filiálka Zemplínske Hradište

Veriaci filiálky v obci Zemplínske Hradište s Božou pomocou postavili na Božiu chválu a slávu kostol zasvätený sv. Jozefovi robotníkovi. Kostol bol slávnostne konsekrovaný Mons. Alojzom Tkáčom, arcibiskupom - metropolitom košickej arcidiecézy. Priebeh výstavby: Obec Zemplínske Hradište je typická tým, že sa v nej nachádzajú mnohé kresťanské spoločenstvá. Všetky majú svoje kostoly, sídlia tu aj traja farári: gréckokatolícky ,kalvínsky , pravoslávny. Rímskokatolíci tvoria počtom najmenšie spoločenstvo.

O výstavbu chrámu sa pod vedením dekana Jozefa Dronzeka zvlášť zaslúžili: Ladislav Tirpák, Ján Oláh, Peter Oláh, Ján Pöthe, Pavol Štupák, Ján Haluška, Jozef Tirpák, Jozef Haluška, Bohuš Urban. Zo žien Anna Kandráčová, Mária Horňáková, Danica Môciková, Mária Oláhová, Agnesa Štupáková, Marta Tirpáková, Ružena Tirpáková, Anna Urbanová, Marika Urbanová. Ekonomické veci mali na starosti manželia Haľkoví.
Celkové finančné náklady dosiahli výšku dvoch miliónov Sk. Zo sponzorov treba uviesť aspoň najštedrejších: Obecný úrad Zemplínske Hradište, František Ledl z Trebišova, Pavol Šimko z Milhostova, Anna Kandráčová, Jozef Dronzek, Ján Oláh a Ladislav Tirpák.

Pri slávnostnej konsekrácii boli prítomní zástupcovia a farári všetkých kresťanských spoločenstiev obce. Ceremoniármi pri slávnosti boli Mgr. Martin Šimko - notár cirkevného súdu a Peter Albičuk - kostolník z Trebišova. Svedkami konsekračnej listiny boli Ján Oláh, Pavol Štupák, Ladislav Tirpák, Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup, metropolita a dekan Jozef Dronzek.

5. máj 2007

=hore=

Kaplnka Panny Márie Kráľovnej v Domove dôchodcov

Kaplnka Panny Márie Kráľovnej bola požehnaná pomocným biskupom Mons. Bernardom Boberom 24. októbra 2003 o 15. hod. za účastí riaditeľa Domova dôchodcov Ing. Jozefa Čičatka, ktorý zabezpečil jej zriadenie podľa pokynov Mgr. Bartolomeja Sálku, ktorý sa stal jej správcom, a dekana Rímskokatolíckej cirkvi PhDr. Jozefa Dronzeka. Je umiestnená na prízemí sociálneho zariadenia Lumen, ktoré združuje zariadenie pre seniorov, dom sociálnych služieb a špecializované zariadenia. Nachádza sa oproti Nemocnice s poliklinikou na ulici Petra Jilemnického č. 1707/1.

Duchovná starostlivosť o chorých aj mobilných seniorov je zabezpečená formou slávenia Eucharistie v utorok, štvrtok, sobotu o 11. hodine pre klientov zariadenia aj obsluhujúci personál. Imobilných klientov duchovný správca sviatostne zaopatruje podľa ich potreby na samotných izbách. Mnohí zamestnanci sú farníkmi Katolíckej cirkvi a pomáhajú vo fyzickej a duchovnej starostlivostí o jej trpiace údy.

Na Nový rok farníci tradične usporiadajú charitnú zbierku pre klientov zariadenia vo forme koláčov a iných sladkostí, ktoré donesú do zariadenia a koná sa charitatívna akcia. Spočíva viac v spomienke na tých opustených a „odložených“, aby sa necítili sami. Celá slávnosť sa začína slávením Eucharistie a potom sa pridá agapé.

=hore=

Nemocničná kaplnka Sv. Pia z Pietrelčíny

Túžba po samostatných pastoračných priestoroch sa zrealizovala v roku 1998, kedy vedenie Nemocnice poskytlo veriacim priestor v hlavnom pavilóne, vo vestibule. Neskôr 18. 4. 2000 sa uvoľnili pre Rímskokatolícku cirkev terajšie priestory, pre duchovnú službu a spovednú miestnosť, a nemocničná kaplnka, so súhlasom jej vtedajšieho riaditeľa MUDr. Michala Janovčíka, sa premiestnila do súčasných priestorov.

Patrón kaplnky sv. PIO z Pietrelčíny, kapucínsky stigmatizovaný kňaz. Pápež Ján Pavol II., 16. júna 2002 svätorečil stigmatizovaného pátra PIA z Pietrelčíny. Z tohto podnetu sa zrodila myšlienka kaplnku zasvätiť patrónovi, ktorý sám zakúsil mnoho utrpenia a postavil v San Giovani Rotondo obrovskú nemocnicu, ktorú nazval Dómom úľavy.

Arcibiskup Alojz Tkáč dekrétom ABÚ v Košiciach č. 827/1999 od 15. 8. 1999 menoval za duchovného správcu nemocnice Mgr. Bartolomeja Sálku. V dekréte sa píše, že „bude reprezentovať Ježiša Krista tak pre lekárov a zdravotné sestry ako aj pre chorých a zomierajúcich“. Kaplnka bola požehnaná pomocným košickým biskupom Mons. Bernardom Boberom 23. 9. 2002 o 16. hod. za účasti dekana Mgr. Jána Laudu, a jej duchovným správcom. K nej sa pridala aj pastoračná miestnosť vzadu, kde sa vysluhuje sviatosť zmierenia a duchovné poradenstvo pre chorých aj zdravotný personál. K tejto službe patrí aj sviatostné zaopatrovanie chorých na jednotlivých oddeleniach. Pastorácia chorých sa posilnila od 1. 9. 2009 príchodom duchovného správcu gréckokatolíckych veriacich Mgr. Vojtecha Biačka.

Rekonštrukcia kaplnky sa začala 4. marca 2013, lebo dovtedy bola quasi provizórna, lebo bola zariadená darovanými predmetmi, ktoré netvorili harmonický celok. Aby spĺňala liturgické kritéria, skvalitnil sa Boží kult a v neposlednom rade pacienti tu nachádzali oázu pokoja a posily pre znášanie utrpenia, ktoré im choroba spôsobuje. Architektom úpravy liturgického priestoru kaplnky je Ing. arch. Marián Sitarčík. Prvá etape sa ukončila úpravou rekonštrukcie stien, elektroinštaláciou a osvetlením 3. apríla. Pritom sa vytvorila nová sakristia pre byzantský obrad a osadili nízke radiátory. V druhej etape sme osadili vitráže do okien a 10. júla osadili bohostánok, ktorý daroval lekárnik. Potom prišla na rad výmena podlahy a liturgický mobiliár vo svätyni sme inštalovali 31. augusta. V záverečnej etape sme zabezpečili ozvučenie kaplnky s perspektívou aj pre jednotlivé lôžkové oddelenia Nemocnice a nové lavice. Lekári medzi sebou vyzbierali na obetný stôl. Zapojilo sa 9 primárov, 17 lekárov a zdravotné sestry. Požehnanie obnovenej kaplnky vykonal Mons. Stanislav Stolárik, košický pomocný biskup, 19. 9. 2013 za účasti trebišovského dekana ThDr. Jozefa Gnipa, riaditeľa Nemocnice MUDr. Vladimíra Dvorového, primárov, lekárov, zdravotného personálu a veriacich farnosti. Z pôvodnej kaplnky sa zachoval iba oltárny obraz. Pôvodná krížová cesta bola nahradená súčasnou, ktorej autorom je ikonopisec Mgr. Róbert Demko, gr. farár z Vojčíc. Požehnal ju Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup, 18. 2. 2014 za účastí kňazov trebišovského dekanátu.

Duchovná starostlivosť o pacientov je na pleciach duchovného správcu Mgr. Bartolomeja Sálku a Vojtecha Biačka, ktorí slávia Eucharistiu striedavo každý deň o 16. hodine. V pondelok, stredu, piatok v latinskom obrade a v utorok, štvrtok a sobotu v byzantskom obrade. V nedeľu sa striedajú obidva obrady o 16. hodine v slávené Eucharistie. Na dverách kaplnky je zverejnená duchovná služba pre chorých a ich personál, kedy sú k dispozícii kňazi k duchovnej službe v priestoroch kaplnky a ináč ich telefonický môžu zastihnúť alebo privolať k pacientom na izbách. Overil sa aj systém, že počas dňa vhadzovali príbuzní pacientov alebo ošetrujúci personál lístky s adresami pacientov, ktorých potom duchovný správca navštívil na jednotlivých oddeleniach. Ináč zomierajúcich a ťažko chorých v súrnom prípade zaopatrujú kňazi obidvoch obradov z farských úradov.

=hore=

Kaplnka sv. Jozefa, ženích Panny Márie, v Charitnom dome Dr. Jozefa Machalu

Aby sme sa dostali ku kaplnke sv. Jozefa, ženícha Panny Márie a Charitnému domu Dr. Jozefa Machalu, najprv treba spomenúť občianske združenie, ktoré sa podujalo na tento obdivuhodný čin.

Rímskokatolícky farský úradu v Trebišove, na čele dekanom PhDr. Jozefom Dronzekom a s podporou členov Farskej rady sa rozhodli začiatkom roku 2005 založiť, mimovládnu neziskovú organizáciu, ktorá by predovšetkým v ekonomickej oblasti bola pozitívnym prínosom pre zabezpečenie potrieb a plánov farnosti. Predsedom občianskeho združenia Lux vitae sa stal Ing. Zdenko Weis a tajomníkom združenia Ing. Jozef Mitro, ktorý počas šiestich rokoch bezplatne zabezpečoval stavbu ekonomický a stavebne s robotníkmi. Idea dekana bola pomáhať v oblasti charity starým a chorým ľuďom. Jedným z prioritných cieľov Občianskeho združenia Lux vitae hneď po jeho vzniku sa stala myšlienka zriadenia Domova sociálnych služieb, ktorý by poskytoval dôstojne prežitie staroby ľuďom odkázaným na túto službu. Cieľ, ktorý si Občianske združenie vytýčilo malo ohlas predovšetkým vo farskom spoločenstve. Dôkazom toho boli aj farnosťou organizované štyri účelové zbierky finančných podpor. Výrazným finančným stimulom sa stal aj legislatívne platný inštitút pomoci tzv. neštátnym – neziskovým organizáciám vo forme poskytnutia 2 % zo zaplatených daní fyzických, či právnických osôb. Prioritným zdrojom financovania celého projektu, boli poskytnuté finančné, či vecné (nepeňažne) dary od širokej škály sympatizantov tejto ušľachtilej myšlienky, ktorú tvoria donátori a darcovia z radov podnikateľskej oblasti, predovšetkým pôsobiacich v teritóriu nášho mesta, ale aj z iných teritoriálnych oblasti Slovenska, ba i zahraničia (Renovabis). S prihliadnutím na skutočnosť, že Občianske združenie pri svojom zrode nedisponovalo žiadnymi finančnými prostriedkami okrem sumy cca 365 €, ktoré tvorili členské príspevky zakladajúcich členov OZ, sa podarilo vytvoriť dielo v hodnote vyše 340 000 €.

Kňaz ThDr. Jozef Machala sa zaslúžil o zachovanie viery počas prenasledovania Cirkvi za totalitného režimu. Jeho kult a spomienky na neho pretrvávajú dodnes. Z vďačnosti za jeho pastoračnú starostlivosť a ľudský prístup sa farníci rozhodli s občianskym združením Lux vitae, pomenovať po ňom Charitný dom Jozefa Machalu v Trebišove.

Jozef Machala sa narodil rodičom Jánovi a Zuzane, rod. Martonovej, 27. januára 1911 v Šarišských Michaľanoch, dekanát Sabinov, kde bol 29. januára pokrstený a 14. júna 1924 birmovaný. Teologické štúdia absolvoval v rakúskom Innsbrucku. Tam v roku 1937 získal doktorát z posvätnej teológie. Vo svojej dizertačnej práci z pastorálnej teológie Die Jesuiten in der Ostslowakei (Jezuiti na východnom Slovensku), okrem iného píše aj o pôsobení jezuitov v Humennom, počas rekatolizácie: „Drughetovi išlo o jedno: reddere, quod perditum est (znovu získať, čo zahynulo). Dal zrenovovať bývalý františkánsky kláštor a kostol, terajší farský kostol, ktorý kalvíni premenili na maštaľ. Vzniklo tu jezuitské kolégium a gymnázium.“ V Innsbrucku bol ordinovaný za kňaza dňa 17. júla 1938 salzburským pomocným biskupom Františkom Filzerom.

Po primičnej omši v rodisku v roku 1938 nastúpil na kaplánske miesto v Bardejove. Od 1. júna 1940 bol kaplánom v Bratislave a potom v Prešove. Počas druhej svetovej vojny od roku 1944 bol farárom v obci Soľ pri Vranove. V roku 1951 bol ustanovený za farára v Kobylách, kde sa podieľal na prestavbe kostolov.

Od roku 1969 sa stal administrátorom farnosti Trebišov práve v čase začínajúcej normalizácie. Hneď začal s opravou interiéru celého kostola. Napr. oprava fresiek, potom oprava strechy, kladenie dlažby a obkladov, oprava organu a inštalácia nového zvona. Kultivoval okolie farskej budovy zbúraním schátralej hospodárskej budovy a kantorského domu, výstavbou garáží a novým oplotením areálu. Mal veľkú zásluhu na výstavbe a otvorení nového kostola vo Vojčiciach, ktorý sa začal stavať v roku 1969, zasvätený Sedembolestnej Panne Márii.

Na poli pastoračnom v totalitnej dobe robil, čo sa dalo. Tajne sobášil, krstil, spovedal aj pochovával. Nebál sa vyspovedať ani členov vládnej strany. Všetko v tichosti a tajne. Svoju pomoc neodoprel ani rehoľným sestričkám - vincentkám v Brehove.

Zbožnosť prejavoval aj s ružencom v ruke. Každú plánovanú prácu začínal Deviatnikom ku svätému Jozefovi, robotníkovi. Bol horliteľom úcty k Božskému Srdcu Ježišovmu a dbal na zachovávanie prvých piatkov v mesiaci. Zbožný kňaz, ktorého našli farníci pred svätou omšou v spovednici s breviárom v rukách. Mariánsku úctu šíril odpustovými slávnosťami v kostoloch zasvätených Panne Márii.

Na jeho podnet bol v septembri r. 1977 založený spevácky zbor Magnifikat. Asi tridsaťčlenný zbor navštevovali dospelí speváci. V tom čase bol nedostatok notového materiálu a vybavenie textami bolo nedostatočné. Pri nácvikoch, ktoré boli v chlade do neskorej noci v kostole, ich však povzbudzoval osobnou prítomnosťou.

V roku 1990 dostal prekladací dekrét do farnosti Nižný Žipov. Po zdravotných problémoch a krátkom pobyte v nemocnici náhle zomrel 3.12.1991, v 81. roku života a 53. roku kňazstva. Jeho telesné pozostatky boli vystavené v tunajšom kostole, kde sa konali pohrebné obrady Mons. Alojzom Tkáčom, diecéznym biskupom, za účasti veľkého množstva veriacich. Telesné pozostatky boli prevezené do Šarišských Michalian, kde bol pochovaný prešovským dekanom Matejom Babčákom. Na miesto odpočinku ho odprevadili veriaci, v štyroch autobusoch.

Doktor Jozef Machala bol človek štedrý, pohostinný, ktorý mal rád ľudí. Kňaz vnímavý, pozorný, veľmi inteligentný a pritom skromný, jednoduchý, priamy, aj prísny. Dobrý psychológ, vedel vycítiť problémy svojich veriacich, usmernil ich, potešil, pochválil aj povzbudil. Zaslúžil sa o zachovanie viery počas prenasledovania Cirkvi za totalitného režimu. Jeho kult a spomienky na neho pretrvávajú dodnes.

Po dokončení diela vystávala otázka prevádzkovania odborne a špecializovaného pracoviska pre ležiacich a chorých klientov. Združenie si na túto úlohu netrúfalo preto požiadalo o pomoc bývalého trebišovského kaplána PhDr. Petra Novysedláka, ktorý vtedy už mal bohaté skúseností so spravovaním Charitných domov vo Vojčiciach a Michalovciach. Vzniklo Zariadenie podporovaného bývania s kapacitou 17 lôžok a Domov sociálnych služieb s kapacitou 19 lôžok. Začiatkom roka 2012 začali prichádzať prví klienti zariadenia a 13. apríla 2012 bola emeritným arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom bolo dielo s kaplnkou požehnané. Na záver slávnosti dekan povedal: „Výrazný podiel na ukončení stavby majú Občianske združenie Teresa Benedikta v zastúpení PhDr. Petra Novysedláka a firmy Hobes, zastúpenej konateľom Ing. Štefanom Volochom. Úprimnú vďaku vyslovujeme predstaviteľom Mesta Trebišov. Mestské zastupiteľstvo za pôsobnosti primátora Ing. Dušana Poľackého schválilo v roku 2006 poskytnutie vhodného objektu budovy do dlhodobého prenájmu, na realizáciu nášho zámeru v objektu bývalého Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárstva v lokalite Paričov. Práce sa začali v roku 2007 a dokončili v marci 2012.“ Prevádzka diela začala 1. apríla s kapacitou 36 klientov.

Kaplnka sv. Jozefa, ženícha Panny Márie pôvodne mala mať patróna sv. Jozefa, patróna dobrej smrti, lenže nakoľko v liturgickom kalendári nemá spomienku, dohodlo sa s Arcibiskupským úradom, že ponesie tento titul. V roku 2009 bola kaplnka vybudovaná na prízemí domu, pri vstupe do budovy, ale bolo potrebné ju vybaviť liturgickým mobiliárom. Tento projekčne riešil Ing. arch. Marián Sitarčík. Miestna Cirkev sa zaviazala za jej úpravu a zariadenie a tiež za pastoračnú činnosť v kaplnke. Využíva sa pre klientov domova a personál. V kaplnke sa nachádza 30 miest na sedenie. Jej zriadenie uvítali aj farníci z blízkeho okolia, mestskej časti Paričov, ktorí ju zapĺňajú v hojnom počte v nedele a prikázané sviatky, kedy je slávená Eucharistia o 9. hodine.

=hore=

Rómska osada - Pastorácia rómov

Pastorácia v rómskej osade v Trebišove sa rozbehla v apríli roku 2006. Každý týždeň v sobotu o 17.00 hod. sa stretávame na sv. omši v jedálni, kde slávime Eucharistiu, na ktorú chodievajú prevažne deti, ale prichádza aj skupinka veriacich z blízkeho okolia. V júni 2006 bolo pripravených dvanásť chlapcov adievčat, ktorý prvýkrát pristúpili k prvému svätému prijímaniu. V roku 2007 sa ich pripravuje dvadsaťtri.

=hore=

Vojenská kaplnka

Posviacka pastoračnej miestnosti a kaplnky sa uskutočnila 7. mája 2002, ktorú vykonal Mons. Bernard Bober, pomocný biskup košickej arcidiecézy, za účasti riaditeľa úradu vojenských duchovných MO SR plk. Mgr. Ignáca Juruša. Prítomný bol duchovný správca por. Mgr. Ľubomír Gulák. Na slávnosti sa zúčastnili aj predstavitelia mesta Trebišov a zástupcovia jednotlivých cirkvi pôsobiacich v meste Trebišov. Potom veliteľ útvaru pplk. Ing. Ján Bujnák prezentoval históriu útvaru. Nasledovala ukážka bojovej techniky. V závere slávnosti vystúpila folklórna spevácka skupina „Zo dňa na deň“.

Bohoslužby v kaplnke sú každý pracovný deň o 13. 30 hod. alebo prípadne ráno podľa dohody s vojakmi. Kaplnka nie je verejná určená iba pre vnútornú potrebu práporu. V súčasnosti duchovným správcom Vojenskej duchovnej správy je poručík Mgr. Slavomír Krajňák a to od 17.12.2012. Pred ním službu konal nadporučík Mgr. Ján Szakala. Duchovná služba nespočíva len v slávením Eucharistie v západnom alebo východnom obrade, ale ťažisko služby tvorí personálna pastorácia vojakov a zamestnancov. Denne sa zúčastňuje na sv. omši traja až desiati veriaci. Predovšetkým v osobných rozhovoroch o otázkach kresťanského života, vysluhovaní sviatostí zmierenia, hlavne pred vianočnými a veľkonočnými sviatkami. Ale aj počas mesiaca mnohí pristupujú k sviatosti zmierenia. V období Zjavenia Pána duchovný správca ponúkol svoju službu požehnať všetky miestnosti a budovy v kasárňach, čo sa stretlo s veľkým prekvapením aj prijatím. Veľkú časť pastorácie zaberá organizovanie a zabezpečenie vojenských pohrebov veriacich vojakov, ktorí padli pri vysluhovaní svojej misie alebo vojenských dôchodcov, ktorí majú nárok na pohreb s vojenskými poctami a katolíckym obradom.

=hore=

Mapa


Zobraziť Farnosť Návštevy Panny Márie na väčšej mape

=hore=