TREBIŠOVSKÁ PÚT DO FATIMY 2017

Kategória: Aktuality, Pridané: 02.07.2017, 06:31

PÚŤ TREBIŠOVSKEJ FARNOSTI
Z TITULU STÉHO VÝROČIA ZJAVENIA SA PANNY MÁRIE VO FATIME
15. – 24. júna 2017

Podnet k putovaniu do Fatimy vzišiel práve z titulu stého výročia zjavenia sa Panny Márie vo Fatime. Sv. otec František tu tiež putoval 13. mája presne na sté výročie prvého zjavenia sa Panny Márie trom deťom, z ktorých dve tam vyhlásil za svätých. Veriaci z jednotlivých farností prichádzajú na miesto zjavenia a varovania Panny Márie, aby poslúchali jej Syna.

Púť začala vo štvrtok 15. júna na slávnosť Kristovho Tela a Krvi o 9. hod. 26 pútnikov sa zhromaždilo pri autobuse a s farárom sa vybrali po stopách Panny Márie. Dvaja pútnici sa k nám pridali v Košiciach, traja v Tekovských Nemciach a ďalší v Bratislave. Z Moravy prišli ešte dvaja so sprievodkyňou púte Mgr. Máriou Ružičkovou CK Mária s.r.o. Spolu putovalo 39 pútnikov a dvaja vodiči autobusu.

KAHLENBERG

Prvá zastávka bola v Rakúsku pri Viedni v Kahlenbergu v kostole sv. Jozefa, kde 12. septembra 1683 poľský kráľ Ján III. Sobieský zvíťazil so svojím vojskom nad tureckými vojskami. Ráno o štvrtej sa pokorne zúčastnil na sv. omši a pred vojakmi vydal rozkaz do rozhodujúcej bitky, ktorá rozhodla o ďalšom kresťanskom osude Európy. Po bitke povedal: „Boh a náš Pán, nech je pochválený, dal nám víťazstvo i slávu nášmu národu, o akom ešte veky nepočuli.“ Viedeň bola obliehaná Turkami 61 dní a cisárovi Leopoldovi napísali, že „kto sa nevzdá, neprijme islam, zahynie, a kraj bude zničený“. Tu bola Európa zachránená pred islamom a slávili sme v kostole Eucharistiu v deň Kristovho Tela a Krvi. Výjav bitky je znázornený aj v našom kostole na freskách stropu.

LA SALETTE

Nočným prechodom autobusom sme sa v piatok 16. júna ocitli popoludní v La Salette vo francúzskych Alpách.

La Salette je malá dedinka v čarokrásnom prostredí francúzskych Álp v diecéze Grenoble. Nachádza sa ďaleko od ruchu miest a dopravného spojenia v nadmorskej výške cca 1 800 m. Preslávila sa 19. septembra 1846. V ten deň sa na horských pastvinách stretli s krásnou Paňou dvaja pastierikovia - štrnásťročná Melánia a jedenásťročný Maxim. Najprv videli žiaru v tvare gule. Z nej sa postupne vynárala postava. Keď ju zbadali, sedela s hlavou v dlaniach a plakala. Zavolala deti, aby podišli bližšie. Dlho sa s nimi zhovárala a potom sa vzdialila vznášajúc sa v jasnom svetle. Od toho dňa zástupy ľudí prichádzajú navštíviť „plačúcu“ Pannu Máriu - Zmieriteľku hriešnikov, ktorú si uctievajú v tamojšej bazilike.

Podľa slov detí im krásna Pani prišla povedať, že dlho prosí za nich svojho Syna a že už nevládze dlhšie zadržať jeho trestajúcu ruku, ktorá je veľmi mocná a ťažká! Hovorila, že ľudia znesväcujú nedeľu, že v lete na svätú omšu chodí len niekoľko starých žien, kým ostatní celé leto v nedeľu pracujú. V zime, keď nemajú čo robiť, prichádzajú síce viacerí, no niektorí len preto, aby sa vysmievali z náboženstva. Hovorila aj o tom, ako ľudia nedodržiavajú Veľký pôst, ako „furmani“ hrešia, preklínajú, neúctivo vyslovujú meno jej Syna... Povedala, že ak vyjde úroda navnivoč, bude to ich vina.

Potom krásna Pani kráčala smerom k úbočiu, z ktorého predtým Melánia a Maxim zbehli. Deti ustúpili, aby mohla ¬ prejsť. Keď prekročila potôčik, zopakovala poslednú výzvu a stúpala chodníčkom a ony kráčali za ňou. Keď vyšla hore, vzniesla sa do výšky asi 1,5 m, pozrela k nebu, potom na zem a obrátená tvárou k juhovýchodu celá vo svetle pomaly mizla. Deti nechápali, s kým sa stretli. Už na druhý deň začali ľudia vystupovať na „svätú“ horu. Veľká zvesť sa šírila na všetky strany.

O päť rokov 19. septembra 1851 sídelný biskup diecézy Grenoble Philibert de Bruillard vydal oficiálny dekrét. Časť z neho znie: „Usudzujeme, že zjavenie Najsvätejšej Panny dvom pastierom dňa 19. septembra 1846 na jednej hore v Alpách vo farnosti La Salette v dekanáte Corps má všetky znaky pravdivosti, fakty sú zdôvodnené a veriaci ho môžu prijať ako hodnoverné.“

20. augusta 1879 bol na mieste zjavenia konsekrovaný kostol, ktorý je obdarovaný titulom bazilika. Skupina kňazov tu neskôr vytvorila rehoľu Misionárov Božej Matky z La Salette, ktorá sa dodnes o pútnické miesto stará. Dnes mnohí pútnici prichádzajú na toto ozaj úchvatné miesto a všetci sa zhodujú v tom, že je to rozprávková krajina. Neprichádzajú však, aby obdivovali kraj, ale aby si pripomenuli odkaz Božej Matky, zamysleli sa nad ním, konali pokánie a urobili si predsavzatia. Každému veriacemu by som doprial zažiť atmosféru, ktorá vládne v La Salette... pokoj, zvláštna prítomnosť Božia i Panny Márie...


Tu sme v bazilike slávili Eucharistiu. Na nej bola aj jedna Slovenka z Oravy, ktorá ako dobrovoľníčka vypomáha v pútnickom dome. Celá natešená sa vyspovedala a zúčastnila sa na sv. omši po dlhšom čase v rodnej reči. V bufete pracoval mladý Humenčan. Ten nás oboznámil s posolstvom aj dejinami Saletínov, ktorí pôsobia aj na Slovensku, poľský kňaz – saletín. Nasledoval spoločný program pri mieste zjavenia, kde sú sochy detí a Panny Márie, s výkladom a súkromnou modlitbou. Večer bol sviečkový sprievod k úcte k Panne Márii, kde sme zaspievali spolu s Francúzmi, Nemcami a Poliakmi mariánsku pieseň.

La Salette je miesto pokoja, ticha, modlitby a sústredenia na Ježiša a Máriu, k čomu pomáha neporušené horské prostredie. Jeho posolstvo nás v súčasnosti vyzýva skrze Máriu zasvätiť nedeľu ako deň Pána.

PARAY-LE-MONIAL

Paray-le-Monial je miestom zjavenia tajomstva Najsvätejšieho Srdca Ježišovho svätej Margite Márii Alacoque a duchovným centrom komunity.

Paray-le-Monial, mestečko v Burgunsku v juhovýchodnom Francúzsku sa stalo v rokoch 1673 -1675 miestom zjavenia lásky Ježišovho Srdca. Svätá Margita bola vyzvaná, aby sa pričinila o rozšírenie hodinovej pobožnosti v predvečer prvých piatkov v mesiaci, svätého prijímania na prvé piatky a zavedenie sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. V jednom liste táto svätica píše: „Z Božského Srdca neustále vytekajú tri prúdy milosti. Prvým sa vylieva milosrdenstvo na hriešnikov a dáva im ducha ľútosti a pokánia. Druhým je láska prinášajúca pomoc všetkým, ktorý sa lopotia, a zvlášť tým, ktorý musia prekonávať prekážky na ceste k dokonalosti. A tretím sa rozlieva láska a svetlo na Ježišových dokonalých priateľov, s nimi chce byť v najužšom spojení a dávať im účasť na svojom poznaní a na svojich úmysloch, aby sa každý svojím spôsobom úplne zasvätil šíreniu Jeho slávy."

Pán Ježiš cez svätú Margitu Máriu Alacoque dáva prísľuby tým, ktorí zbožne uctievajú Jeho Srdce:


Ctitelia Božského Srdca obsiahnu: Všetky milosti potrebné ich stavu; pokoj v rodinách; potechu vo všetkých protivenstvách; ochranu v živote, ale osobitne v hodine smrti; požehnanie na všetky podujatia; žriedlo a nekonečné more milosrdenstva v Božskom srdci pre hriešnikov; horlivosť vlažným dušiam; horlivým dušiam pokrok v dokonalosti; požehnanie domom, v ktorých uctievajú obraz Božského Srdca; kňazom milosť pri práci na spáse duší; tým, čo rozširujú pobožnosť Božského Srdca, istotu, že budú zapísaní v samom Srdci Ježišovom. Sľubujem v prehojnom milosrdenstve svojho Srdca, že tým, čo si vykonajú pobožnosť deväť po sebe nasledujúcich prvých piatkov, dám milosť kajúcnosti, že nezomrú bez mojej milosti, ani bez prijatia svätých sviatostí a moje Srdce im bude bezpečným útočiskom v hodine smrti.

Do Paray-le-Monial sme dorazili v sobotu a na obed o 13. hod. sme slávili Eucharistiu, formulár o Božskom Srdci. Dekan má vo svojom rodisku kostol zasvätený tomuto titulu, preto v homílií povedal, že sa mu splnil životný sen. Tam sa v kostole nachádza aj telo sv. Margity a vo svätyni je namaľovaný výjav zo zjavenia. Pri svätyni sa neustále modlia rehoľné sestry v kláštore.

LURDY

Popoludní nás čakala trasa do Lúrd. Prišli sme tu neskoro o polnoci.

Príbeh zjavenia: Dňa 11. februára 1858 išla štrnásťročná Bernadeta spolu so svojou sestrou Antóniou a priateľkou zo susedstva Joannou nazbierať suché konáre na kúrenie. Keď prišli k jaskyni, nad ktorou sa pnela Massabielska skala, museli prejsť cez potok. Bernadeta si vyzula topánky a stiahla pančuchy. Vtom začula jemný šum vetra a pozrela sa smerom k jaskyni. Uvidela zlatistý oblak a tesne za ním nádhernú Pani. Podľa Bernadetiných slov bola oblečená v bielom, prepásaná modrou stuhou a na nohách mala žlté ruže. Pani sa na ňu usmiala a kývla smerom k Bernadete, aby podišla bližšie. Dievčina mala pocit straty vedomia, ale žiadny strach. Bernadeta si opakovane pretierala oči, no krásna Pani bola stále pri nej, takže napokon uverila, že je skutočná. Spoločne sa pomodlili ruženec, no Pani len posúvala prsty po zrnkách, nahlas sa nemodlila. Po chvíli zmizla. Dievčatá našli Bernadetu kľačiacu na kolenách. Sama sa im zdôverila so svojím zážitkom, no tie jej nechceli veriť. Matka jej dokonca zakázala ku jaskyni chodiť.

Stretnutie s Paňou bolo však pre Bernadetu takým silným zážitkom, že bola doslova hnaná túžbou byť s ňou opäť. Matka jej to dovolila až v nedeľu 14. februára po svätej omši, kedy sa spolu s niekoľkými ďalšími dievčatami vybrala k jaskyni. Boli vyzbrojené ružencami a svätenou vodou. Keď sa krásna Pani zjavila, Bernadeta miesto, na ktorom Pani stála, pokropila vodou a povedala: „Ak prichádzate od Boha, tak nám to povedzte… ak od diabla, potom zmiznite!“ Pani sa usmiala a pristúpila bližšie. Ostatné dievčatá medzitým zhodili smerom k Bernadete ťažký kameň, dokonca ju polievali vodou, no ona na nič nereagovala, bola akoby v extáze. Chýr o zjavení sa v Lurdoch šíril veľmi rýchlo. Stretol sa s nedôverou a pohoršením nielen zo strany svetských, ale aj cirkevných predstaviteľov. Nasledovali ďalšie zjavenia a k Bernadete sa postupne pridávalo mnoho zvedavcov, medzi ktorými bol aj lekár Dozous, ktorý sa rozhodol vyšetriť Bernadetu počas extázy a odhaliť tak „podvod“. Po skončení vyšetrenia však vyhlásil, že dievča počas extázy skutočne nadviazala s niekým autentický kontakt, jej životné funkcie boli v norme a nič nenasvedčovalo tomu, že by bola nejakým spôsobom rozrušená.

Cieľom púte by nemalo byť len príchod na sväté miesto. Duchovným pútnickým zážitkom sa môže stať aj púť samotná. Človek sa počas svojej cesty stretáva s mnohými ľuďmi, v ktorých spoznáva Boha a zároveň symbolicky smeruje aj do svojho vnútra, priestoru, v ktorom ostáva sám so sebou. Púť má byť duchovnou cestou, na ktorej pútnik hľadá a intenzívne prežíva vzťah s Bohom. Najdôležitejšími časťami pútí je eucharistická a mariánska procesia. Eucharistická procesia prechádza od adoračnej kaplnky do podzemnej Baziliky Pia X., v ktorej sú zhromaždení chorí. Mariánska procesia, nazývaná aj sviečkový sprievod, sa koná každý deň najskôr zhromaždením pútnikov pri jaskyni. Potom sa so zapálenými sviečkami a spievaním Lurdskej Ave, Mária sprievod pomaly presúva. Počas procesie sa sprievod modlí ruženec, Modlitba Zdravas zaznieva vo viacerých svetových jazykoch. Na záver sa spieva Salve Regina. Potom biskupi a kňazi udelia pútnikom požehnanie. Celý pútnický komplex je otvorený 24 hodín denne, počas celého roka. Významnou časťou púte je nabratie si lurdskej vody z prameňa a takisto umytie sa v nej. Zvlášť pre chorých je toto gesto symbolickým napodobnením samotnej Bernadety a zároveň úkonom túžby po očistení a ozdravení tela aj duše. Pri jednotlivých prameňoch môžeme nájsť tieto slová: „Umyte si svoju tvár a poproste Pána, aby očistil vaše srdce.“ Z massabielskej jaskyne je voda odvádzaná do kúpeľných bazénov, v ktorých sa ročne ponorí viac ako 400.000 chorých.


V nedeľu sme sa aj my ponáhľali k liečebnému prameňu, aby sme sa ponorili do prameňa vody, ktorý Panna Mária ukázala sv. Bernadete, kde vytryskne. Mužov bolo všade menej, preto sa dostali na rad po dvoch hodinách, ale ženy čakali asi päť hodín. Ale stalo to za to. Vstúpili ste do kabínky, obviazali vás plachtou, vyzvali k modlitbe k Panne Márii, traja obsluhujúci sa spolu s vami modlili a potom vstúpili nohami do vody a oni vám opatrne ponorili celé telo až po krk. Potom opäť nasledovalo vzývanie Panny Márie ale aj Krista. Scenár, vlastný akt, sa niesol v modlitbovej atmosfére a plný úcty k ľudskému telu. Najviac pozornosti sa tam dostáva viditeľne chorým, postihnutým a starým. Všade na procedúry sa dostávajú prioritne. Päť až desať miliónov pútnikov navštívi toto pútnické miesto ročne. Popoludní sme mali sv. omšu v kaplnke sv. Jany z Arcu.

Na druhý deň ráno o 6.45 hod. sme slávili Eucharistiu na mieste zjavenia pri massiabielskej jaskyni. Spolu so štyrmi kňazmi liturgii predsedal náš dekan a kázal spišský kňaz, ktorý povzbudzoval pútnikov, aby Pannu Máriu nielen prosili, ale jej aj niečo dali. Dopoludnia sme navštívili rodný dom sv. Bernadety a podzemnú baziliku sv. Pia X. Pred tým na poschodí aj hlavné baziliky ako je Ružencová a Nepoškvrneného počatia Panny Márie, kde sa nachádzajú relikvie vizionárky. Každý večer sme sa zúčastnili o 17. hod. eucharistického požehnania určeného hlavne pre chorých a o 21. hod. sa modlili ruženec, počas ktorého sa konala sviečková procesia.

Na tretí deň sme ráno slávili v kaplnke omšu o 6. hod. a vydali sa na cestu do najväčšieho pútnického mesta v Španielsku Santiaga de Compostela.

SANTIAGO DE COMPOSTELA

V miestnej katedrále sú podľa tradície uložené ostatky svätého Jakuba, Kristovho učeníka. Ten bol údajne pochovaný v Santiagu, ktoré následne padlo do rúk Maurom. V roku 814 sa údajne zjavili hviezdy, ktoré ukázali cestu k stratenému hrobu a 25. júla boli ostatky nájdené. Na mieste Jakubovho hrobu bol postavený kostol, ktorý sa stal pútnickým miestom. Prvá doložená púť do Compostely je z roku 951, kedy ju vykonal biskup z Le Puy. Pozdĺž cesty boli postupne zriaďované kostoly a kláštory so svätými relikviami. Prvý manuál pre pútnikov pochádza už z 12. storočia, kedy ho pravdepodobne spísal Aymeric Picaud, pápežov sekretár, pod názvom Liber Sancti Jacobi. Rukopis obsahuje kázania, správy o zázrakoch a liturgické texty spojené s osobou svätého Jakuba. Ďalej je tu tiež popis trasy, umelecké diela, ktoré je možné po ceste vidieť a zvyky miestnych obyvateľov. Symbolom dlhotrvajúcej púte sa už v stredoveku stala mušľa hrebenatna veľká (Pecten maximus) a od roku 1987 je platný systém smerových značiek s touto mušľou. Záujem o svätojakubskú púť začal prudko vzrastať koncom 80. rokov 20. storočia, k čomu prispel i fakt, že v roku 1993 bola svätojakubská cesta zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

V utorok podvečer sme sa po ťažkostiach s hľadaním miesta, ubytovali v malom kňazskom seminári na jednoposteľových izbách. Hneď sme putovali do baziliky sv. Jakuba, apoštola na hlavnom oltári, kde si ho miestni veriaci uctievajú objímaním jeho sochy zo zadnej strany oltára, čo sme robili aj my zo Slovenska. Obdivovali sme aj najväčšie kadidlo na svete, ktoré je zavesené nad oltárom vo svätyni a v nedeľu a sviatky ho rozťahujú ôsmi chlapi. Neslúžilo na liturgické účely ako zvyčajne, ale na občerstvenie vzduchu v katedrále, lebo pútnici v stredoveku tu prichádzali prepotení až smradľaví a v kostole bol neznesiteľný zápach. Aby sa vzduch osviežil, používalo sa kadidlo s tymianom. Na druhý deň púte sme slávili Eucharistiu v kaplnke blízko hlavného oltára. V roku 2004 sem putovalo peši 125 133 pútnikov z celej Európy. Po absolvovaní púte dostanú oficiálne potvrdenie – certifikát.

A potom sme sa vydali na cestu do Portugalska.

FATIMA

Fatima je po Lurdoch druhé najväčšie pútnické mesto v Európe. V tomto roku je centrom pozornosti celej Cirkvi, lebo slávi storočnicu zjavenia.

Vo Fatime Boh zasahuje skrze Pannu Máriu, použijúc tri malé, nevzdelané deti, ktoré nevedia ani čítať, ani písať. Na viac vekom sú veľmi mladučké, 10-ročná Lucia, 9-ročný František a 7-ročná Hyacintka. Tieto deti nám svedčia, že svätosť života možno pestovať už od najútlejšieho veku a v každom životnom postavení. Kongregácia pre náuku viery v dokumente o Fatime uvádza, že "posolstvo Fatimy je najprorockejšie z moderných zjavení" a určite ovplyvnilo Cirkev i celý svet najviac zo všetkých zjavení 20. storočia. Zasvätenie sveta v r. 1984 malo za následok pád komunizmu vo východnej Európe. Ale ešte treba splniť druhú požiadavku neba - zmierne sväté prijímania počas prvých sobôt v mesiaci, aby sme obsiahli všetky milosti predpovedané vo Fatime.

Fatimské posolstvo Matky Božej je plné nežnej materinskej lásky k nám, ktorú máme veľkodušne s láskou opätovať. Je aktuálne pre naše časy, ale aj pre budúce pokolenia. Cirkev sa vyjadrila k týmto zjaveniam Matky Božej 13.10.1930, keď miestny biskup vyhlásil za hodné dôvery videnia, ktoré mali deti a úradne povolil kult Fatimskej Panny Márie.


Do Fatimy sme pricestovali v stredu večer 21. júna a po večeri sme sa vydali ešte do areálu zjavenia, kde sa nachádza obrovské námestie a v jeho strede kaplnka zjavenia. Pred ňou sa nachádza autentická socha Panny Márie podobne ako v Lurdoch. Na jednej strane sa nachádza bazilika, kde sú pochovaní už všetci traja vizionári. Na jej bokoch sú na veži umiestnené veľké portréty svätých od ich kanonizácie z 13. mája pápežom Františkom. V strede je pomník Božského srdca Ježišovho, ktorý je presne v strede námestia nad studňou. Naproti bazilike na druhom konci je novopostavená moderná bazilika Najsvätejšej Trojice s kaplnkou večnej adorácie. Každý deň o 21.30 sa modlia pútnici ruženec vo všetkých rečiach prítomných pútnikov a potom nasleduje sviečkový sprievod so sochou Panny Márie okolo námestia. V posledný deň sme navštívili rodné domy vizionárov a miesta zjavenia anjela pokoja, niektorý aj maďarskú Krížovú cestu a spoločne sme navštívili aj múzeum, kde sú dary od pápežov, významných osobnosti aj dobrodincov ako poďakovanie za ochranu alebo vypočutie Panny Márie. Mnohí sa podujali na pokánie, ktoré sa realizuje priamo na námestí, kde vedie 400 m dlhý chodník vykladaný bielym mramorom. Kľačiačky sa tu putuje na kolenách, čo je dosť namáhavé na kolená, lebo Mária vo Fatime žiada pokánie, a preto sa tam nachádza takáto fakultatívna možnosť. Cestou sa modlí ruženec alebo rozjíma. Vrcholí pri kaplnke zjavení pred milostivou sochou.

Celkovo sme precestovali autobusom z Trebišova do Fatimy cez 4 700 km. Naspäť sme leteli lietadlom z Lisabonu o 8.00 hod. do Viedne s príletom 13.20 hod. Potom sme nasadli opäť do autobusu a domov sme prišli 24. júna o 22.30 hod. unavení, ale šťastní z púte, ktorá bola požehnaná na obetu, modlitbu a milosti, ktorými sme boli posilnení na duši. Odporúčame navštíviť miesta zjavenia, modlitby a milostí. Emeritný pápež Benedikt XVI. napr. o zjavení v Lurdoch povedal: „Boh tu otvoril okno neba a pozrel sa na zem skrze Máriu.“

Kurzívou písaný text je stiahnutý z oficiálnych stránok pútnických miest.

Trebišov 27. júna 2017
ThDr. Jozef Gnip, farár a dekan